Veto - Viedeň (B72, 17.09.2008)

Dopredu sa vzdávam všetkých prirovnaní typu, ako po masle a všetkých sloganov typu Veto, každý o ňom vie to. Dánska kapela deliaca sa o meno s potravinárskym výrobkom, ktorý som mimochodom nikdy nemal rád, si skôr zaslúži prirovnanie k ušľachtilejšiemu jedlu, alebo aspoň k fest čokoládovému muffinu.

Toto sú Veto, jedna z tých kapiel, ktorú si pustíte, potom ako si ich pustíte znova, potom ešte trošku a pomaly sa namotávate až si vás úplne získa. Konkrétne Veto vás pravdepodobne dostanú svojim elektrogitarovým zvukom, zmysluplnými textami, synthmi lákavými ako kúsky čokolády v tom muffine, chytľavými tanečnými, nie však prvoplánovými melódiami a vlastne všetkým, čím si vás taká dánska kapela môže získať. Ak sa tak nestane v obývačke tak na koncerte a práve vtedy je to samozrejme ešte intenzívnejšie.

Veto sú naživo ešte lepší a aj keď hrajú z veľmi malej časti z laptopu neuberá to nič na mojom presvedčení. Abrahamsen svojim silným, ľahko exhaltovaným hlasom neprestal prekvapovať. Ďaľšie prekvapenia sa bohužial nekonali a tak sa koncert skončil tak rýchlo ako tento report. Po štrnástich songoch poskladaných do setlistu vygradovaného ako ich pesnička You Can´t Afford It (čítaj: dobre vygradovaného) Dáni zbalili saky-paky a poď ho k baru.

Veto vedia, že „there‘s a beat in all machines and a song in everything“. Doma hrajú na Roskilde a potom si odskočia do strednej Európy spromovať album koncertom zadarmo. A akým! Núti ma to uvažovať nad otázkou, či by nebolo prospešné vykašľať sa aspoň na chvíľu na médiami hajpované ostrovy a nahliadnuť trošku juhovýchodnejšie.