Česká republika, Jezuitská kolej, Kutná Hora, 15 - 18. 7. 2010

 

Creepy Teepee je zázrak. Veď povážte, štyri dni v jednom z najkrajších miest v Čechách, v prostredí historickej Jezuitskej koleje, žiadne veľké stejdže, čakanie pod nimi, prekrývanie kapiel. Rad na pivo tak zostáva jedinou festivalovou neresťou. Je to festival, na ktorom je tak dobre, že odpustíte aj priemerné kapely. Tých je dosť, no aj pri nich si človek s radosťou podupkáva a tak priemernosť nemusí byť v zástupe parádnych interpretov na škodu.

Creepy Teepee je festival dvojčlenných projektov zložených zo životných partnerov, z detských klávesov, jednoduchých gitár. Tak by sa dalo generalizovať. Viac sa mi písať nechce, pretože vy, čo ste tam boli, ste to videli a vy, čo ste tam neboli... ste skrátka spravili chybu.

 

Každý dôležitý interpret tak dostane rozvitú vetu, pár superlatívov.

Air Waves - gitarová verzia srdcových Moldy Peaches, jednoduché, emocionálne zároveň, emo lo-fi.

Male Bonding - možno nie až taká kapela budúcnosti, ako sa zdá, ale aj bez hajpu skvelá, mužská obdoba Vivian Girls.

Tie sú dôkazom, že aj publikum na festivale pre úzke publikum sa vie jednoducho zabaviť, zapogovať a vnímať hudbu takýmto spôsobom.

Plážové melódie v lete fungujú, mnohým lezú na nervy, no Toro y Moi patrí k tým, ktorí svoju hudbu nerobia len kvôli módnej vlne.

Ecstatic Sunshine pôsobí ako menej zahmlený Panda Bear, sám s gitarou, za kopcom strojov, veselší, slnečný. Kontrast k niečomu takému je drone, drone je Nadja - zvuková smršť, no dosť jemná na to, aby z nej nekrvácali uši.

To sa dialo na koncerte Ampere - hardcore, ktorý fungoval, hardcore, ktorý ubehol rýchlejšie ako táto veta.

Niektorí interpreti na festivaloch nefungujú, na Creepy Teepee Former Ghosts fungoval aj bez Jamieho Stewarta, sprievodnej kapely, len s laptopom. Intenzívne, pohlcujúce a náležite temné. Bol jedným z vrcholov, preto dostal dve vety.

Ani Chris Garneau - ďalší Stewartov kamoš, by inde asi nezapôsobil takto, ale v začínajúcom daždi boli zvuky jeho Petrofu dychberúce.

A.M. 180 namiešali line-up, na ktorom netreba šetriť chválou. Štyri dni ubehli rýchlo, piva sa vypilo dosť, no stále bolo menej dôležité ako hudba. Ak sa niečo takéto podarí aj o rok, tak ako vlani a pred pár dňami, kalendár najzaujímavejších európskych podujatí bude mať o jeden tradičný highlight navyše.

 

foto: Boris Filantrop