1.) Arcade Fire sú z Kanady. 2) Práve vydali svoj tretí album s názvom The Suburbs. 3) Zvyšok ich histórie nájdete napríklad na Wikipedii. A teraz bez zbytočných okolkov prejdem rovno k veci: toto je album, ktorý som od Arcade Fire očakával pred troma rokmi.

Žiadne špeciálne nástrojové obsadenie, Fang Island sú o troch gitarách, base a bicích, a aj napriek tejto obyčajnosti prinášajú do hudby humor. Stále si nie som istá tým, či to, čo hrajú, myslia úplne vážne. Už len preto, že v roku 2010 bez hanby vykradli heavy metalové a klasické prog-rockové riffy a pridali k nim feeling zvučiek z televíznych seriálov prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. A do toho tie ich bizar videoklipy...

Stavím sa, že vám určite nedá zaspať zásadná otázka - čo ak by raz americkej pätici HEALTH výrazne preplo a namiesto vytrieskania duše zo svojho noiserockového bordelu by začali robiť shoegaze, ambient, alebo nedajbože nu-disco. Tu je odpoveď.

Podivínstvu sa na konci prvej dekády začalo znovu dariť - ako hubám po daždi – aby som ostal verný frazeológii. Všetky tie freak a weird, a čo ja viem ešte aké kreatúry, čo za posledného pol roka dali o sebe vedieť. Počnúc Devendrom Banhartom a jeho zeppelinovským výkrikom What Will We Be, cez divadelnú epopej Have One On Me Joanny Newsome, až po, v októbri toho roku očakavaný, Swanlights od súčasného Marca Antonia alias Antonyho Hegartyho. Stále nám pripomínajú, že šialenstvo a podivínstvo sa od čias osvietenstva ešte stále nepodarilo vytesniť a internovať.

Ženské kapely u nás už dávno nie sú raritou. Hoci hlavne mužská čast publika zvykne hovoriť, že keď už nič iné, aspoň sa dá na to pozerať, nájdu sa ucholapné dôkazy, že to nemusí byť nutne pravda, a že občas treba najskôr otvoriť uši, až potom oči. Aj keď to sa v prípade YouCoco oplatí tiež.

Conor J. O’Brien je pozoruhodný chalan. Okrem toho, že vyzerá ako Conor Oberst (Bright Eyes) v časoch, keď ešte nebol úplne prepitý, uhm, teda zomletý životom hudobníka, tak je aj singer-songwriterom, ktorý, ktovie prečo, nevystupuje pod svojím vlastným menom. Hoci názov Villagers evokuje tlupu vidiečanov v štýle Rednex alebo aspoň viacčlennú kapelu, v skutočnosti ide o one-man band. O’Brien si všetky songy na debut Becoming a Jackal sám napísal, nahral a aby toho nebolo málo, tak si to celé aj produkoval.

V momente, kedy sa inštrumentálny projekt Black Moth Super Rainbow stal pre Toma Feca vedľajším, začal sa naplno venovať vlastnému alter egu Tobacco, aby tak dokázal, že aj znásilnená pesnička je niekde úplne vzadu naozaj pesničkou.

Pripájam sa k nedávno konštatovanému faktu, že nostalgia, melanchólia a podobne clivé záležitosti sú tento rok skutočne v móde. V prípade kapely The National sa však len ťažko dá hovoriť o vození sa na trendovej vlne – ich posmutnelá hudba funguje už oveľa dlhšie, no napriek tomu sa v tom dnešnom mori citov nestráca. Pomerne čerstvým dôkazom je aj piaty album High Violet.