Polyvinyl 05/ 2001

 

Už asi dva či tri roky poctivo vyhlasujem, že mňa tie gitarovky nebavia tak veľmi ako kedysi. No presne počas tej istej doby sa dookola presviedčam o tom, že to nie je celkom pravda.

 

Japandroids sú duo z Kanady v zložení Brian King (gitara, spev) a David Prowse (bicie, spev). Podľa ich myspace ale aj „tvoja sestra“. Tá má vraj zároveň aj vplyv na ich tvorbu. Možno preto sú hluční ako päťčlenná kapela.

Debutoví album Post-Nothing z roku 2009 si od kritikov vyslúžil oslavné chorály. Ich špinavému garage-rocku predpovedali veľkú budúcnosť, no oni sami radšej zastávajú myšlienku, že sú len dve „sweethearts“, stále dosť naivné na to, aby si mysleli, že sa nikdy nezapredajú. Predpovede kritikov poňali trochu netypicky - nasledovníkom je No Singles, kompilácia dvoch EPčiek z rokov 2007 a 2008, ktoré si pôvodne vydali sami. Krokom dopredu sa teda stal krok dozadu, no rozhodne nie závratný alebo diskreditujúci.

 

Ideálne bude, ak si pustíte za sebou oba albumy v prehodenom poradí vydania. Nasledovník/predchodca No Singles je o niečo nevybrúsenejší a neuhladenejší, hlasy sú trochu ukričanejšie, gitara surovejšia. V skratke by sa dalo povedať, že oproti vyhratejšiemu a melodickejšiemu Post-Nothing je to väčší bordel. Najlepšími momentami sú asi vysoko kričaná To Hell With Good Intensions či miestami temnejšia Lucifer´s Symphony. (Chcela by som použiť výraz našlapaná, ale ten sa dá aplikovať na všetky skladby Japandroids.) No Singles je tesne po puberte, kým Post-Nothing už dospel, ale nie nudne, skôr by sa hodilo slovo vyzrel. Takže ak sa ich progres bude aj naďalej uberať týmto smerom, máme sa ešte na čo tešiť.

 

Japandroids vystúpia na Bažant Pohode 2010 . Možno príde aj tvoja sestra.